Život Prešova
online
online
Svetový deň kozmonautiky pripomína prvý let človeka do vesmíru
12.04.2025 Celý región
Lausanne/Bratislava
12. apríla (TASR) – Svetový deň kozmonautiky sa od roku 2011 každoročne
slávi 12. apríla z podnetu Medzinárodnej leteckej federácie (FAI).
Pripomína deň, keď sa do vesmíru dostal prvý človek, sovietsky kozmonaut
Jurij Gagarin, píše TASR.
Svetový deň kozmonautiky vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov schválením rezolúcie A/RES/65/271 iba štyri pred týmto výročím, 7. apríla 2011.
Dôvodom vyhlásenie tohto dňa bola „každoročná oslava začiatku vesmírneho veku ľudstva na medzinárodnej úrovni, potvrdenie dôležitosti prínosu vedeckého skúmania vesmíru a vesmírnych technológií pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja, rozvoj blahobytu krajín a národov a zároveň realizácia ich ambície udržať vesmír otvorený na mierové využitie“.
Ustanovenie 12. apríla za Medzinárodný deň kozmonautiky práve v roku 2011 malo svoj dobrý dôvod. Na tento deň a rok pripadlo päťdesiate výročie prvého letu človeka do vesmíru. Historický let sovietskeho kozmonauta Jurija Gagarina otvoril bránu skúmaniu vesmíru v prospech celého ľudstva, píše OSN.
Gagarinov let však nebol prvým krokom na ceste ku hviezdam, ale bol jedným z množstva míľnikov, ktoré sa podarilo dosiahnuť od 4. októbra 1957, keď Sovietsky zväz do vesmíru vypustil prvú umelú družicu Zeme – Sputnik I.
Cestu do vesmíru Gagarinovi vydláždili najskôr lety bez posádky, neskôr na palube vesmírnych lodí do vesmíru lietali rôzne živočíchy. Za prvého živého tvora, ktorý opustil hranice zemskej atmosféry, sa považujú vínne mušky (Drosophila melanogaster). Koncom februára 1947 ich do výšky 109 kilometrov vyslali Spojené štáty.
Sovieti pri vesmírnych letoch využívali spočiatku najmä psy. Najznámejším sa stala fenka Lajka, ktorá 3. novembra 1957 ako prvý živočích obletela Zem. Jej priekopnícky čin ju však stál život, po niekoľkých hodinách na obežnej dráhe uhynula na prehriatie.
Sovietsky zväz do vesmíru vyslal celkovo 36 psov, Spojené štáty preferovali opice – do vesmíru ich vyslali 33. Okrem opíc však lietali do vesmírnych výšav aj mačky, myši, mloky, žaby, korytnačky i ďalšie zvieratá.
Gagarin uskutočnil jeden oblet okolo Zeme a po 108 minútach pristál na padáku 26 kilometrov juhozápadne od mesta Engeľs v Saratovskej oblasti. Z neznámeho vojenského pilota sa stal počas hodiny najpopulárnejší človek planéty.
Po Sovietskom zväze a Spojených štátoch amerických sa 2. marca 1978 stalo Československo v poradí treťou krajinou, ktorej občan vzlietol do kozmu. Bol ním Vladimír Remek.
Do elitného klubu kozmonautov sa 20. februára 1999 zaradilo aj Slovensko. V tento deň sa začala vesmírna misia prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu.
Svetový deň kozmonautiky vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov schválením rezolúcie A/RES/65/271 iba štyri pred týmto výročím, 7. apríla 2011.
Dôvodom vyhlásenie tohto dňa bola „každoročná oslava začiatku vesmírneho veku ľudstva na medzinárodnej úrovni, potvrdenie dôležitosti prínosu vedeckého skúmania vesmíru a vesmírnych technológií pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja, rozvoj blahobytu krajín a národov a zároveň realizácia ich ambície udržať vesmír otvorený na mierové využitie“.
Ustanovenie 12. apríla za Medzinárodný deň kozmonautiky práve v roku 2011 malo svoj dobrý dôvod. Na tento deň a rok pripadlo päťdesiate výročie prvého letu človeka do vesmíru. Historický let sovietskeho kozmonauta Jurija Gagarina otvoril bránu skúmaniu vesmíru v prospech celého ľudstva, píše OSN.
Gagarinov let však nebol prvým krokom na ceste ku hviezdam, ale bol jedným z množstva míľnikov, ktoré sa podarilo dosiahnuť od 4. októbra 1957, keď Sovietsky zväz do vesmíru vypustil prvú umelú družicu Zeme – Sputnik I.
Cestu do vesmíru Gagarinovi vydláždili najskôr lety bez posádky, neskôr na palube vesmírnych lodí do vesmíru lietali rôzne živočíchy. Za prvého živého tvora, ktorý opustil hranice zemskej atmosféry, sa považujú vínne mušky (Drosophila melanogaster). Koncom februára 1947 ich do výšky 109 kilometrov vyslali Spojené štáty.
Sovieti pri vesmírnych letoch využívali spočiatku najmä psy. Najznámejším sa stala fenka Lajka, ktorá 3. novembra 1957 ako prvý živočích obletela Zem. Jej priekopnícky čin ju však stál život, po niekoľkých hodinách na obežnej dráhe uhynula na prehriatie.
Sovietsky zväz do vesmíru vyslal celkovo 36 psov, Spojené štáty preferovali opice – do vesmíru ich vyslali 33. Okrem opíc však lietali do vesmírnych výšav aj mačky, myši, mloky, žaby, korytnačky i ďalšie zvieratá.
Gagarin uskutočnil jeden oblet okolo Zeme a po 108 minútach pristál na padáku 26 kilometrov juhozápadne od mesta Engeľs v Saratovskej oblasti. Z neznámeho vojenského pilota sa stal počas hodiny najpopulárnejší človek planéty.
Po Sovietskom zväze a Spojených štátoch amerických sa 2. marca 1978 stalo Československo v poradí treťou krajinou, ktorej občan vzlietol do kozmu. Bol ním Vladimír Remek.
Do elitného klubu kozmonautov sa 20. februára 1999 zaradilo aj Slovensko. V tento deň sa začala vesmírna misia prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu.
www.ZIVOTPO.sk
